ŽOFKA

sme ako straty a nálezy
komu ešte na nich záleží?
pohľad spoza pseudomreží
čas, ktorý neukrutne beží

v podmaze monotónny zvuk
ticho, z ktorého vychádza hluk
výčitky a milióny múk
chytám do studených rúk

duše krásne, ale zhýralé
na nevinnosť pristaré
na hriech moc ospalé
obyčajné, či okázalé?

mráz, ktorý teplo dáva
pieseň, ktorú často hráva
podnik, čo dejiskom sa stáva
v pozadí známa postava

ruky, čo chytajú teplo
oči, čo znova vidia svetlo
ľudia, zažili peklo?
srdce, čo zrazu zmäklo

duše, čo sú spriaznené
vo všednosti väznené
nie, nie sú skazené
navždy budú blažené

netreba, aby to chápali
ušúľanú cigu zapáli
na toto sme čakali
časy serendipta nastali

kamarátov stofka
len jeden je Žofka
žiadna tuctovka
ale riadna absintovka