ŤAŽKÁ NÁLOŽ? TAK JU ODLOŽ!
plné ruky, plné plecia
ťahám povinnosti vrecia
plná náruč, plné ramená
vláčim ťažké bremená
__________
Človek je tvor plný síl, schopný prekonávať nekonečné prekážky. A možno aj preto si vieme naložiť na hlavu naozaj poriadny náklad. Ak si chceme naložiť viac, môžeme si vziať ruksak, alebo kufor. No ako dlho poradíme tieto bremená niesť? Čo ak to s tým nákladom preženieme? Máme si zložiť z ramien pár bremien, aby sme mohli pokračovať ďalej? Alebo sa máme trápiť s nákladom, až kým s ním neprídeme do vytúženého cieľa? A čo ak už nevládzeme?
__________
Bola raz jedna žena. Mala jeden dosť zvláštny zlozvyk – veľa premýšľala. Často nemohla spávať, pretože si potrebovala neustále analyzovať veškeré problémy, ktoré mala. A tak sa mohlo stať, že ešte ráno o tretej zvykla rozmýšľať nad logistikou nasledujúceho dňa, alebo nad tým, ako efektívnejšie mohla vyriešiť problémy, ktoré už boli dávno vyriešené. Najviac ju však trápili jej osobné záležitosti. Ak mala nejaké osobné trable rozhodla sa to riešiť svojským spôsobom – a to nakladaním si rôznych povinností na plecia, v nádeji, že ju po nociach nebudú sužovať jej osobné hlavolamy.
Svoj nepodarený osobný život kryla externým štúdiom, prekladateľstvom, či rozširovaním si agendy v práci. Ako tak išiel čas, a povinností bolo čoraz viac, uvedomila si, že už to nezvláda. Nie preto, že by nemala dostatočnú kapacitu mozgu – ten fungoval na stodesať percent – ale preto, lebo jej telo jej pomaly ale isto ukazovalo varovný prst. Stŕpnuté ruky, seknutý krk, časté nachladnutie, chronická únava, či neustále kŕče boli na každodennom poriadku, pričom výsledky od lekárov nepotvrdili žiadnu formu choroby.
Popri dvoch zamestnaniach sa rozhodla, že si externe urobí pedagogické minimum. Dvojročné štúdium, ktoré jej hlavu zamestná cez víkendy a popri ktorom nebude myslieť na blbiny typu zlomené srdce a podobne. Osud jej však priviedol do života niekoho, vďaka ktorému osobné trable prestali existovať. Niekedy v momente, kedy začala byť šťastná v osobnom živote, si uvedomila, že už nepotrebuje žiadnu náplasť v podobe štúdia, keďže chcela svoje víkendy tráviť so svojim milovaným a nie na monotónnych prednáškach. Napriek tomu jej však niečo vo vnútri hovorilo, že štúdium by mala dokončiť. Keďže deň má len 24 hodín a čas nemožno nafúknuť, ocitla sa v pasci. Na jednej strane vedela, že pre ňu škola nie je dôležitá, na druhej strane jej bolo ľúto, že jej nedokončením budú celé tie víkendy strávené štúdiom len premrhaným časom. A tak bojovala ďalej. Bojovala až do momentu, kedy nestihla odovzdať záverečnú prácu. A vtedy sa úplne zosypala. Zožierala ju myšlienka, že to nedokázala, aj keď to nepotrebovala... Jej hlava to totiž vyhodnotila ako absolútne zlyhanie a neefektívne vynaloženie s jej drahocenným časom. Neznášala sa za to. Pár týždňov preplakala a každú noc rozmýšľala, kde spravila chybu. Ako mohla lepšie prispôsobiť svoj čas zvládnutiu tejto prekážky? Raz v noci sa zamyslela nad tým, z akého dôvodu začala študovať. Celý výmysel so školou bola totiž len akási záplata na stroskotaný predošlý vzťah. Chcela si len zamestnať hlavu, aby nemusela po nociach rozmýšľať nad tým, prečo to nevyšlo. Napokon jej život predsa priniesol niečo, čo by bez tohto trápenia nikdy nemala – lásku a krásne a plnohodnotné prežívanie času.
A tak pustila z rúk i pliec všetky nadbytočné povinnosti a na hlavu si naložila len to nevyhnutné. Nezvládla to, no a čo? Veď je toľko bremien, ktoré doniesla až do vysnívaného konca.
__________
Možno práve v technike nosenia bremien je ukrytá odpoveď na to, ako zvládnuť prekážky. Treba si naložiť len toľko, koľko zvládneme, a hlavne nesmieme stratiť bilanciu, aby sme nespadli. Ženy v Rwande zvyknú nosievať na hlave košíky, v ktorých prenášajú potraviny, či občerstvenie. Údajne to robia preto, aby mali voľné ruky a mohli sa chrániť pred hadmi. V Indii zvyknú ženy nosiť v košoch na hlave tehly na stavenisko. Ženy a deti v oblasti púšte Thar prenášajú hrnce naplnené vodou na svojich hlavách. V mnohých rozvojových krajinách sveta je nosenie bremien na hlave bežné a to z dôvodu že prenášanie bremien približujúcich sa vlastnej hmotnosti človeka je potrebný len jednoduchý kus látky.[1]
A tak je práve na nás rozhodnutie, akým spôsobom svoje bremená budeme nosiť do cieľa a akým spôsobom si ich prenos uľahčíme. Mimochodom vedeli ste o tom, že človek dokáže na hlave uniesť až 20% svojej hmotnosti? Početné štúdie ukazujú, že nosenie nákladu na hlave sú metabolicky účinnejšie ako nosenie ruksaku , pretože pri správnom použití napr. popruhu cez hlavu sa váha rovnomerne rozloží po chrbtici, a navyše neobmedzuje sa kapacita pľúc.[2]
______________________________________
P.S: Venované všetkým tým, ktorí nedokázali odniesť všetko, čo si naložili na chrbát. Možno je čas sa uvoľniť, naložiť veci na hlavu a mať voľné ruky, aby sme sa vedeli chrániť pred možnými nástrahami života. :)
[1] https://en.wikipedia.org/wiki/Head-carrying
[2] https://movementum.co.uk/journal/head-loading