básničky

Niekde na ovále spoznala som Adelu,
tú, ktorá ževraj ešte nemala večeru.
Ani si nechcem, neviem predstaviť,
že by som bez nej mohla žiť.

sme ako straty a nálezy
komu ešte na nich záleží?
pohľad spoza pseudomreží
čas, ktorý neukrutne beží

Dlhé lúky, dlhé polia,
ktoré iba blázni skolia.
Na samom konci dlhých polí
Katarína pyšne stojí.

Ktovie, či slnko vychádza, či práve zapadá,
keď krásna Andrea ku spánku sa ukladá.
Už sú to časy, keď bola ešte dievkou naivnou.
Zakrýva zmyselné telo páperovou perinou.

Posledný list zo stromu pomaly na zem padá.
To zvláštne ticho, keď noc je ešte mladá.
Tmavou ulicou prelína sa prenikavý hlas.
Čierna mikina a blonďavý vlas.

Spriaznená duša, čo po ľese blúdi.
Horúca krv, čo v žilách mu prúdi.
Ten, čo raz do roka rozdá karty
v podobe klubnachtovej párty.